Málokto z nás si uvedomuje, že odpadová voda je vlastne verným zrkadlom nášho spôsobu života všade tam, kde je kanalizácia. Hovorí o nás čo konzumujeme, aké lieky jeme, koľko kávy vypijeme, koľko cigariet vyfajčíme poprípade či si dožíčíme niečo aj z oblasti drog. A nielen to. Hovorí čo robíme v záhrade, na políčku, v blízkom lese alebo jazere a do určitej miery v ako zdravotnom stave sme. Ako hnojíme a čím, čo všetko od nás príroda zobrala z toho čo sme jej darovali a v akej forme nám to vracia.
Okrem iných s týmto všetkým sa aj na Slovensku zaoberá skupina vedcov pod vedením doc. Ing. Tomáša Mackuľaka PhD. z FCHPT STU v Bratislave. Nedávno sa mi dostal do rúk článok (https://www.mdpi.com/1660-4601/19/1/281), ktorý je obsahom veľmi zaujímavý práve pre nás, pracovníkov práčovní, chemických čistiarní ale aj pre domácnosti. Hovorí napríklad o tom, čo naša produkcia vnáša za výpustné ventily práčovenskej ale aj chemicko-čistiarenskej technológie. Je to pre nás zároveň aj výzva začať sa zaujímať aj tieto skutočnosti.
V štúdii sa zistilo, že napríklad uvoľnené mikrovlákna z pracieho procesu ovplyvňujú výskyt vírusu SARS-CoV-2 v odpadových vodách. Ako píšu autori štúdie :
Z toho dôvodu sme sa v prvej časti zamerali na proces prania – možný zdroj mikrovlákien v odpadových vodách a následné ich dopad na výskyt vírusových častíc…
Timeless clean perfume
Podľa tejto štúdie mikrovlákna produkované pracími prebiehajúcimi v domácnostiach, ale aj v priemyselných práčovniach sú jedným z hlavných zdrojov ich výskytu v životnom prostredí. Spôsobuje to najmä polyester ako dominujúce textilné vlákno.
Použité boli tri pracie procesy:
V štúdií odborníci použili práve ako výskumný objekt deku zo 100% polyesteru. Pranie bolo realizované v laboratórnom modely práčky Camry CR 8052 určenej pre pranie v domácnostiach.
- bez pracieho prostriedku
- s pracím prostriedkom kapsule ARIEL
- s pracím prostriedkom kapsule ARIEL, ale s pridaním pracej sódy (12 g pre tvrdú vodu)
Teplota prania : 40 °C
Objem pracej vody : 15 litrov
Do produkovanej odpadovej vody po praní bol následne pridaný: inaktivovaný vírus SARS-COV-2
Následne experimenty sa uskutočnili v triplikatoch
V rôznych vedeckých štúdiach sa najmä čistiarne odpadových vôd definujú ako zdroj uvoľňovania mikroplastov do životného prostredia. Skupina analyzovala koľko mikrovlákien bolo uvoľnených počas prania v práčke používanej v domácnostiach.
- Koncentrácia mikrovlákien v pracej vode bola:
- použitá voda z vodovodu bez pracích činidiel = 1,617 g/l
- pri pridaní ARIEL kapsule s pracou sódou bola najvyššia = 2,246 g/l (výskumná skupina však v práci upozorňuje, že aj mikroplasty, ktoré môžu byť prítomné v pracom prostriedku alebo použitej sóde, mohli ovplyvniť práve výšku koncentrácie mikroplastov v pracej vode.
- Účinnosť pracej vody na odstránenie častíc vírus SARS-CoV-2
Do vody po pracom procese boli pridané deaktivované vírusové častice.
- Čistá voda bez pracieho prostriedku po procese prania s pridaním mikrovlákien z pracieho procesu mala podľa výskumného tímu účinnosť odstraňovania vírusov 39% (pravdepodobne mikrovlákna apsorbovali vírusové častice a tým znížili počet virusových častíc vo vode).
- Pracia voda po praní s pracím prostriedkom mala účinnosť odstraňovania vírusov 82%
- Pranie s pracím prostriedkom s pridaním pracej sódy takmer úplne odstránilo vírusové častice.
- Účinnosť sorpcie vírusových častíc na povrchu mikrovlákien
Zaujímavým zistením bola pozorovaná schpnosť vírusových častíc sorbovať sa na povrchu mikrovlákien, ktoré sa uvoľňujú počas procesu prania. Teda prítomnosť pracieho prostriedku pokrývajúceho vlákna pravdepodobne zvýši účinnosť sorbcie vírusových častíc. Okrem pracieho prostriedku aj nečistoty zachytené na mikrovláknach zvyšujú tiež sorbčný povrch.
- Sorbcia SARS-COV-2 na mikroplastovom povrchu
V súčasnosti podľa rôznych vedeckých štúdií je známe, že vírus SARS-CoV-2 schopný byť aktívny na rôznych povrchoch len určitý časový úsek. Jeho prítomnosť je však možné detekovať pomocou RT-PCR aj viac hodín či dní (závysí to podľa typu materialu, povrchu, či prostredia) Podľa autorov ale aj viacerých odborných štúdií v zahraničí je potrebné analyzovať, pokiaľ ide o monitorovanie SARS-COV-2 nielen jeho prítomnosť v odpadových vodách, ale aj v kaloch/biofilmoch pretože častice vírusu môžu byť schopné sorbcie na ich povrch v kanalizácii či na povrchu nerozpustných látok.
Tabuľky 1 a 2:
Obr. 1. Mikrovlákna deky po prvom cykle prania v čistej vode (optický a fluorescenčný mikroskop)
Je taktiež potrebné povedať, že výskum v tejto oblasti ďalej pokračuje aj v spolupráci s ……Ing. Jozefom Heleninom a je zameraný na vplyv rôznych pracích procesov priamo na deštrukciu vírusov (dominantne SARS-CoV-2 a jeho varianty) a patogénnych mikroorganizmov či génov rezistencie.
Záver:
Štúdia podľa mňa odhalila skutočnosti, ktoré ukazujú jednak vplyv prania na komunálne odpadové vody tak z pohľadu výskytu mikrovlakien ako aj možný vplyv prania na výskyt vírusových častíc v kanalizácii (možnú sorbciu vírusu SASR-CoV-2 na povrch mikrovlakien). Mikrovlakna tak môžu byť aj potenciálne prenášače biologického znečistenia (patogény, gény rezistencie) vo vodnom ekosystém.
Vzhľadom ku skutočnosti, že čoraz vo väčšej miere sa vyvíjajú nové textílie a to hlavne ako materiál pre špeciálne odevy na ktorých servisovanie nebude možné použiť mokré pracie procesy, je potrebné aj z pohľadu možnej kontaminácie hľadať nové spôsoby dekontaminačných procesov v súvzťažnosti na mikroplasty aj na možné patologické kontaminácie.
Spracované a citované na základe vedeckej štúdie slovenského tímu:
Ing. Jozef Helenin, člen prípravného výboru neziskovej organizácie Corporate clean n.o.
