Pranie prádla je veľmi dávna problematika. Poznáme to z histórie, ako ešte naše babky, či prababky prali na potoku. Napríklad takto…
Ako však rástli nároky na kvalitu prádla, ale jeho množstvo, bolo potrebné sa zaoberať aj komerčným praním. Hlavne podstatne zvýšiť mechaniku v pracom procese. Jedna z prvých práčok…
No jednou vecou bola mechanika, ale podstatnejšie však bolo použitie pracieho prostriedku. Jedným z prvých „ prípravkov“ bol obyčajný drevený popol. Až neskôr sa zistilo, že za jeho pracie účinky môže jeho zásaditá reakcia. Postupne sa v 20. storočí dostali na trh prvé pracie prostriedky. Ako však čas plynul, svoje miesto medzi sypkými pracími prostriedkami si postupne hľadali aj tekuté. Ako je všeobecne známe prací prostriedok je zmesou viacerých účinných látok. Takže ho nazvime univerzálny. So spoločenským pokrokom a stúpajúcou životnou úrovňovou, rástli aj nároky na výsledky prania. Preto bolo potrebné „ prilievať“ práškom aj zosilovače prania, enzýmy, bielidlá, …
Asi pred 40 rokmi sa začali na trhu objavovať prvé automatické dávkovacie systémy. Ich cieľom bolo odľahčiť obsluhu, ale hlavne zautomatizovať celý prací proces. Vtedy sa postupne začalo upúšťať od komplexných pracích prostriedkov. Prím postupne začali hrať tekuté prostriedky. Rozdiel však začal byť v tom, že sa začínali používať a dávkovať iba zložky potrebné pre daný typ prádla a jeho stupeň znečistenia.
Jeden z prvých dávkovacích systémov, ktorý si pamätám vyzeral asi takto:
Tak sa teda začal proces postupne automatizovať a vznikla nová pracovná pozícia – práčovnícky technológ. Samozrejme, bol na hony vzdialený od dnešných systémov, ale poďme po poriadku. Úlohou technológa bolo navrhnúť najvhodnejší prací program, ako aj nastavenie dávkovacích sekvencií a ich zosúladenie s práčkou. To bolo otázkou hodín ak nie dní. Hodno podotknúť, že pre každú práčku bol potrebný samostatný dávkovač a jeho nastavenie. Začali sa na trhu objavovať firmy, ktoré sú aj aj dnes lídrami na trhu . BRIGHTWELL, KNIGHT, SEKO a mnohí iní.
Už sa to postupne začalo ponášať na to, čo vidíme aj dnes. Treba však podotknúť, že tak, ako sa zdokonaľovali dávkovacie systémy, ani výrobcovia práčok nestrácali čas a začali prispôsobovať svoje stroje k čo najľahšiemu pripojeniu a naprogramovaniu dávkovačov. Ešte stále však bolo a aj stále je, čo vylepšovať. Ak mal zákazník napr. 5 práčok bolo potrebné rovnaké množstvo dávkovacej techniky. No postupne sa na trhu začali objavovať centrálne dávkovacie systémy.
Spočiatku boli majitelia práčovní skeptickí. Ak sa pokazí dávkovač, odstaví sa celá prevádzka od dávkovania. No postupne prišli na to, že aj keď je tu riziko pokazenia sa dávkovača, ešte väčším problémom bolo množstvo peristaltických púmp a ich možné poruchy pri „ sólo“ dávkovačoch.
Postupne sa dostávame do dnešných dní, kedy je peristaltika postupne vytláčaná membránovými pumpami, ktoré sú omnoho spoľahlivejšie. Keďže však najväčšiu hodnotu dnes majú dáta, najnovšie systémy sú online pripojené k internetu a umožňujú online monitoring stavu na prevádzke. Uľahčujú však prácu aj dodávateľovi pracích prostriedkov, keďže vie on-line reagovať na rôzne podnety z prevádzky. Čo je však najväčšou výhodou, systém hlási každú jednu chybu a nedostatok. Takto vie dodávateľ okamžite reagovať a tak zabrániť väčším škodám a opakovaným praniam.
Takýto systém vyzerá napríklad takto:
Ďakujem za pozornosť a prečítanie
RNDr. Branislav Haburaj
